Graduale Romanum, Graduale Triplex english german

Tématika: Gregoriánsky chorál, Literatúra, Noty Marec 16, 2007 o 21:40

Graduale Romanum & Graduale TriplexZákladnou potrebou chorálnej schóly je tzv. graduál, teda kniha omšových spevov na celý cirkevný rok. Obsahuje spevy na ordinárium (stále časti omše ako Kyrie, Gloria, Credo…) a proprium (premenlivé časti ako Introitus, Graduale, Alleluia, Offertorium, Communio…). Okrem textov týchto spevov obsahuje samozrejme aj noty v kvadratickom formáte.

Oficiálnym graduálom katolíckej cirkvi je v súčasnosti Graduale Romanum (GR) vydané v roku 1974. Graduale Triplex (GT) (1979) je vlastne Graduale Romanum obohatené o dvojakú neumatickú notáciu. Nad kvadratickým zápisom je čiernou farbou opísaný Laonský neumatický rukopis a pod osnovou je červený neumatický zápis zo St. Gallenskej rodiny rukopisov. Takto trojito je znotovaná väčšina spevov propria. Z toho vznikol aj jeho názov (triplex — trojitý).


Na porovnanie si pozrite ukážky z rovnakých strán v GR a v GT. (Kliknutím na obrázky získate celkový pohľad vo väčšom rozlíšení)

Graduale RomanumGraduale Triplex

Inšpiráciou pre toto vydanie bol tzv. “Graduel neumé”, ktorého autorom bol Dom Eugène Cardine. Po vydaní GR v roku 1974 sa dvaja členovia AISCGRE podujali doplniť tento Graduál o prepisy neumatických rukopisov. Laonské neumy doplnila Marie-Claire Billecocq (Veniere, Francúzsko) a neumy zo St. Gallen doplnil Rupert Fischer (Metten, Bavorsko).
Boli použité nasledujúce rukopisy (najmä prvé tri z nich):

L Laon, Bibl. Munic. 239 po 930 PM X
C St. Gallen, Stiftsbibl. 359 koniec 9. stor. PM deuxieme serie, II
E Einsiedeln, Stiftsbibl. 121 začiatok 11. stor. PM IV
G St. Gallen, Stiftsbibl. 339 1. pol. 11. stor. PM I
SG St. Gallen, Stiftsbibl. 376 11. stor.
H St. Gallen Stiftsbibl. 390/391 medzi 996 a 1011 PM deuxieme serie, I
B Bamberg, Staatsbibl. lit. 6 3. tretina 10. stor.

Na začiatku každého spevu je uvedené, z ktorého rukopisu je daný prepis spolu s číslom strany alebo fólie. Navyše sú tam aj značky najstarších kódexov (bez notácie) v ktorých sa daný spev nachádza. Tieto údaje sú čerpané z “Antiphonale Missarum Sextuplex” (Dom René-Jean Hesbert):

M Cantatorium z Monzy druhá tretina 9. stor.
R Graduale z Rheinau okolo roku 800
B Graduale z Mont-Blandin 8/9. stor.
C Graduale z Compiegne 2. pol. 9. stor.
K Graduale z Corbie po 853
S Graduale zo Senlis medzi 877 a 882

Napríklad na priloženej ukážke z GT vidíme, že Introitus “Omnes gentes plaudite manibus” sa nachádza už vo všetkých uvedených Graduáloch (RBCKS) okrem Cantatoria z Monzy. Rukopis nad liňajkou je z Laonského rukopisu 239 z fólie 152 (L152) a červený rukopis pod textom je z Einsiedeln 121, fólia 319 (E319)
GRGT je možné zakúpiť si priamo u vydavateľa — v benediktínskom vydavateľstve v Solesmes.

Ako je už aj z nášho článku známe, kópia GR z roku 1961 je k dispozícii online. Podstatný rozdiel medzi ním a súčasným GR je iba v usporiadaní jednotlivých spevov. Použitím obsahu z GR 1974 môžeme teda pomerne uspokojivo vyjsť aj s takýmto riešením. GT, ale online s veľkou pravdepodobnosťou ešte dlho nenájdeme. Ako náhradné riešenie môžme skúsiť dopísať si neumy z niektorého zo St. Gallenských rukopisov. Jednoduchá práca to nie je, to môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Ako sa dočítate o chvíľku, existuje ešte jedna možnosť.
AISCGRE usilovne pracuje na reštitúcii spevov z GR. V tomto procese ide o využitie mnohých nových poznatkov získaných štúdiom najstarších neumatických rukopisov. Výsledkom by mal byť spevník, ktorý by sa svojim obsahom čo najviac podobal chorálnej praxi v čase vrcholnej éry gregoriánskeho chorálu, teda približne v 9. storočí. Niektoré výsledky tohto snaženia zverejňuje nemecká sekcia AISCGRE vo svojom periodiku “Beiträge zur Gregorianik”. Vďaka pánovi Antonovi Stinglovi sa aj k týmto výsledkom môžeme dostať na internete.
V zošitkoch, ktoré postupne uverejňuje pán Stingl na svojej stránke Gregor und Taube, sú spevy na jednotlivé slávenia v kvadratickej notácii (upravené podľa BZG) spolu so St. Gallenským neumatickým zápisom nad liňajkou. Ak vám teda neprekáža, že jednotlivé spevy sa miestami odlišujú od toho, čo poznáte z GR, zošitky pána Stingla sú ideálnym riešením pre chorálnu scholu. Už dnes zverejnené súbory pokrývajú takmer všetky nedele liturgického roka. Zároveň v tomto prípade odpadá jedna z vád GRGTikty.


ictus
Iktus — vertikálne rytmické znamienko

Teóriu iktov zaviedol Dom Mocquereau z kláštora v Solesmes prvýkrát v GR v roku 1908 a rozšírila sa, žiaľ, do celého sveta. Túto teóriu vyvrátil jeho neskorší spolubrat v Solesmes — Dom Cardine, ktorý sa svojim dielom “Gregoriánska Semiológia” (1968) nezmazateľne zapísal do histórie obnovy gregoriánskeho chorálu. S iktami sa ale dodnes choralisti stretávajú na každom kroku. Napriek veľkému pokroku v bádaní (alebo práve preň), nový graduál ani z ďaleka nie je nadohľad. Niektoré problémy spojené s jeho vydaním rozoberá v príspevku uverejnenom v BZG Daniel Saulnier.

Interpretácia chorálu s využitím poznatkov semiológie sa zdá byť naozaj tou správnou cestou. Preto ak zvažujete či si kúpiť GR alebo GT, určite odporúčam GT. Jeho cena je síce o niečo vyššia ako cena GR, ale hodnota je naozaj takmer trojnásobná. Ďalším krokom bude potom naučiť sa tým záhadným znakom porozumieť. K tomu sa možno dostaneme niekedy nabudúce.

Použité skratky:

Zdroje:

Čitajte aj o našom projekte Graduale:

Komentáre (10) »

  1. Michal said,

    10.10.2008 o 9:40

    Nemáte prosím nejaké slovenske vydavatelstvo,kde sa dá Graduale Romanum kúpit??

  2. Marek said,

    10.10.2008 o 10:44

    Žiaľ, neviem o žiadnej možnosti zakúpiť GT, alebo GR na Slovensku. Ak máte problém nakupovať cez internet, môžme sa zkontaktovať, možno to spolu vyriešime.

  3. Marek said,

    8.08.2010 o 17:44

    The English version has been corrected with help of Linda Popa. Thanks Linda ;)

  4. Tibor said,

    17.17.2015 o 13:22

    Dom Cardine nie je autorom Gregoriánskej semiológie.

    Žiaľ, vôbec ste nepochopili význam diela Dom Mocquereaua.

    Ktorý variant je „vedeckejší“ — Graduale Novum, Liber Gradualis, alebo niektorý iný?

    Ktorý autor najlepšie “zreštituoval“ spevy — Godehard Joppich, Anton Stingl, Alberto Turco, alebo niekto iný?

  5. Tibor said,

    18.18.2015 o 14:56

    Aby nedošlo k nedorozumeniu, pokúsil som sa moje predchádzajúce stručné poznámky trocha rozšíriť:
    Anglické vydanie Gregorian semiology je z r. 1982. Prvé vydanie tohto diela ale bolo v taliančine, až potom nasledoval preklad do francúzštiny a angličtiny. Hlavnými autormi sú žiaci E. Cardina – G. Joppich a R. Fischer, ktorí pri práci na knihe vychádzali (ako som sa kdesi dočítal) z Cardinových prednášok. V uvedenom anglickom vydaní sú na samom začiatku uvedené nasledujúce slová E. Cardina:
    „It is my pleasure to express gratitude to Dom Godehard Joppich who first conceived this publication and who is entirely responsible for the first edition in Italian.“
    Píšete: „Zároveň v tomto prípade odpadá jedna z vád GRGT — ikty. Teóriu iktov zaviedol Dom Mocquereau z kláštora v Solesmes prvýkrát v GR v roku 1908 a rozšírila sa, žiaľ, do celého sveta.“ Nejde o „vadu“ a rozšírila sa „našťastie“, a nie „žiaľ“. Značenie iktov má dodnes význam hlavne pre amatérskych spevákov. V anglickom vydaní Mocquereauovej knihy Le Nombre Musical Grégorien z r. 1989 sa píše: „…book will …remain …forever worthy of being re-edited in order to remain available to Gregorian chant scholars… …[there are] numerous studies illustrating how fruitful the intuitions of these pioneers [A. Mocquereau a J. Pothier] were…“
    Okrem Mocquereauvho diela z oblasti paleografie patrí jeho chápanie voľného rytmu gregoriánskeho chorálu k podstate jeho diela. To nie je len nejaká „teória iktov“. Pokiaľ ide o samotné ikty, Mocquereau v závere Le Nombre Musical Grégorien píše:
    „570. — The student should begin by giving the ictus a delicate shade of emphasis that can be heard. It will serve to sustain the voice as it passes from note to note. Gradually he should diminish the force of the ictus until, finally, it disappears materially, remaining merely a mental support, an intuition, a feeling for form. By following this process the singer will attain complete control of his voice and will use one or the other of these ways of treating the ictus according to the norms of good taste, of art and the laws of expression.“
    K čomu vedie nechápanie tohto, možno ľahko zistiť na YouTube — vyrojili sa nám speváci-bastardi. (Výraz „bastard“ použil aj Mocquereau, a to pri kritike tých, čo chceli meniť melódie starých rukopisov bez dostatočného zdôvodnenia, len na základe vlastnej chuti a ľubovôle.)
    A teraz sa dostávame k jadru veci. Píšete: „Ak vám teda neprekáža, že jednotlivé spevy sa miestami odlišujú od toho, čo poznáte z GR, zošitky pána Stingla sú ideálnym riešením pre chorálnu scholu. Už dnes zverejnené súbory pokrývajú takmer všetky nedele liturgického roka.“
    Ak máte na mysli koncerty „chorálnej scholy“, nie je potrebné to komentovať. Ak ale navrhujete takto spievať v rámci liturgie, odporúčam počkať na oficiálne „motu proprio“ z Vatikánu. Myslím si, že nie je vhodné, ani správne odporúčať spievať počas liturgie z neoficiálnej (študijnej) verzie. V zásadných záležitostiach má byť v Cirkvi jednota a liturgia je pre Cirkev zásadná záležitosť.

  6. Marek said,

    18.18.2015 o 16:48

    Vďaka za komentár a za jeho rozšírenie.
    V žiadnom prípade nechcem vzbudiť dojem, že Dom Mocquereau nemá zásluhy na novodobých pokrokoch v štúdiu gregoriánskeho chorálu. Bez jeho práce a práce jeho predchodcov a kolegov by ani Dom Cardine nemal na čom stavať. Ikty napriek tomu nepovažujem za nápomocné, ani pre začínajúcich spevákov.
    Argument melodickej jednoty gregoriánskeho spevu pri liturgii mi je sympatický — v našej liturgickej praxi tiež používame štandardné nápevy — aj keď melodická rôznorodosť určite nejde proti liturgickým predpisom.

  7. Tibor said,

    17.17.2015 o 12:11

    O semiologickej metóde interpretácie:

    Most of what the semiology says seems to be towards an opening up of the text, in other words a description and explanation of the text through music. Semiology has to be seen as an aid, not an end in itself. If it becomes an end in itself, problems can arise. If you try and sing everything marked in the semiology you will end up tying yourself in knots and the result will probably be stiff rather than flowing. The singer must never feel a victim of a system and the chant must seem natural.” Charles Cole

    Sacred Music Volume 139, Number 3, str. 23 (Fall 2012)

    (Charles Cole is Director of the London Oratory Junior Choir and the Schola Cantorum of the London Oratory School.)

  8. Marek said,

    17.17.2015 o 12:21

    Súhlasím s týmto pánom… akákoľvek notácia musí byť len pomôckou a spev musí znieť prirodzene a neviazane…

  9. Bertrand THILLAYE said,

    9.09.2016 o 18:11

    Bonjour

    Est-il toujours possible d’acheter vos enregistrements du Graduel ?
    Is it possible to buy your graduale recordings ?

    I like very much what you do
    God bless you

    bertrand thillaye du boullay
    St Germain en laye Yvelines
    France

    + 33 6 5160 2378

  10. Marek said,

    9.09.2016 o 19:10

    Thank you! Yes, the recordings are available on several places:
    iTunes
    CD baby
    Google play

RSS feed for comments on this post · TrackBack URL

Pridať komentár