Andrea Meščanová: Pramene stredovekej cirkevnej hudby z územia Slovenska english

Tématika: Musicology, Tempus Adventus Apríl 21, 2010 o 6:03

Na území Slovenska sa v kultúrnom prostredí novovekých miest so znakmi hudobných centier v období 16. storočia šírili diela významných tvorcov vokálnej polyfónie. Chrámová hudobná produkcia bola prepojená s účinkovaním žiakov mestských škôl, ktorí pod vedením kantora pravidelne spievali pri bohoslužobných obradoch chorálne i polyfónne spevy. Keďže hudobniny boli v tom čase pomerne nákladnou záležitosťou, často krát sa zadovažovali zapožičaním a následným odpisovaním do podoby veľkého zborníka na spôsob partitúry, z ktorého potom mohol spievať celý zbor. Zriedkavejšie sa zakupovali vhodné hudobné tlače, vydávané v nákladoch talianskych, či nemeckých tlačiarov. Výskyt hudobných tlačí je napriek rozšíreniu tohto výdobytku v našich podmienkach aj koncom 16. storočia zriedkavejší.

Medzi doposiaľ zachovanými prameňmi z Bratislavy sa vyníma rukopisný zborník známy ako Kódex Anny Hansenovej Schumanovej, ktorý darovala bratislavskej kapitule v roku 1571 vdova po bratislavskom mešťanovi Hansovi Schumanovi. Základ tohto rukopisu tvorí 239 spevov vesperálneho repertoáru, ktorý obsahuje antifóny (120), responzóriá (47), hymny (39), Magnifikaty (21) a iné 3 – 6 hlasné spevy. Medzi identifikovanými autormi sa nachádzajú prevažne skladatelia nizozemskej, prípadne nemeckej i talianskej oblasti: J. Mouton, C. Morales, H. Finck, C. Festa, A. Reneri, H. Isaac, J. Walther a iní. Pamiatka je uložená v Slovenskom národnom archíve v Bratislave.

V prostredí Košíc sa nachádza viacero rukopisných pamiatok z poslednej tretiny 16. storočia. Označujú sa ako Košické polyfónne zborníky, určené boli k vešperám i k omši.

Košický polyfónny zborník I. je datovaný rokmi 1588 a 1591, uložený je v Archíve mesta Košíc, v pôvodnej koženej väzbe a je zapísaný bielou menzurálnou notáciou. Jeho obsahom je 36 polyfónne spracovaných Magnificatov a tri hymny. Obsadenie je a capella v počte 4, 5, 6, 7 a 8 hlasov, pričom prevládajú 4-hlasné kompozície. Jedná sa o odpisy dobovej hudobnej tvorby a identifikovaní sú traja skladatelia z talianskeho okruhu (F. Rovigo, A. Scandello, S. Gatto), dvaja franko-flámski autori (O. di Lasso a A. Utendal) a nemecký L. Lechner. Dva magnificaty sú zatiaľ anonymné a neznáme je i autorstvo troch hymnov.  Najväčší priestor je venovaný tvorbe Orlanda di Lassa, nachádza sa tu jeho cyklus 4-hlasných a 5-hlasných magnificatov vo všetkých 8 tonusoch, ktorý ako prvotlač bol vydaný ešte počas Lssovho života v roku 1567 a neskôr v súbornom vydaní, ktoré po Lassovej smrti pripravil jeho syn Rudolf (1619).

Košický polyfónny zborník II. z roku 1595 repertoárom nadväzuje na KPZ I., tvorí jeho doplnok v polychorickom prejave v najjednoduchšej podobe. Autormi dvoch veľkých cyklických Magnificatov sú talianski majstri druhej polovice 16. storočia – M. Varotti a V. Ruffo,  ktorých diela vydávali benátski tlačiari, nachádza sa tu i moteto Horátia Faá. Zborník je po reštaurátorskom zásahu, uložený je v Archíve mesta Košíc.

Košický polyfónny zborník III., označovaný aj ako omšový zborník,  bol vyhotovený v rokoch 1598–1599, dnes je v pôvodnom stave uchovávaný vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Zapísaný je systémom bielej menzurálnej notácie hranatých tvarov nôt. Obsahovo  pozostáva z kompozícií v štýle parodických a kontrafaktúrnych omší, prevažne prvých dvoch častí omšového ordinária (Kyrie, Gloria), ktorých základom sú mnohé známe nápevy tých čias. Nachádza sa tu napr. obľúbená Missa Nasce la pena mia Philipa de Monte či Missa Domine Dominus noster L. Lechnera, ktorá ako jediná je v takmer úplnom rozsahu ordinária (bez Creda). Okrem týchto autorov sú tu zastúpení A. Utendal a C. Antegnati. Všetkých sedem omší v zborníku je v 6-hlasnom obsadení.

V období vrcholnej renesancie sa medzi rozvíjajúce sa kultúrne centrá radili i ďalšie mestá spišsko-východoslovenského okruhu, združené v tzv. Pentapolitane, ktoré tvorili Levoča, Košice, Bardejov, Prešov a Sabinov. V Bardejove sa v 16. storočí začala budovať repertoárová základňa tzv. Bardejovskej zbierky hudobnín, ktorej kvalita i kvantita kulminovala najmä v 17. storočí. Hudobniny sú dnes uložené v Budapešti, ale jej obsah, ktorého súčasťou sú i hudobné tlače 16. storočia je dostatočne  známy. K jej najstarším zväzkom patrí napríklad nemecký výtlačok Georga Rhaua z Wittenbergu, vydaného v roku 1540 — Vesperarum precum officia, ktorý je obsahovo príbuzný s repertoárom Kódexu Anny Hansenovej Schumanovej, zachytávajúcim poväčšine 4-hlasné spevy.

Na základe zachovaných rukopisných i tlačených hudobných prameňov cirkevnej hudby z územia Slovenska môžeme sledovať repertoárové zloženie vtedajších bohoslužieb, ktoré ukazuje, že najmä počas slávností v katolíckych i evanjelických farských kostoloch koncom 16. storočia mohla zaznievať náročná umelecká tvorba európskych skladateľských osobností vokálnej polyfónie.

Andrea Meščanová

RSS feed for comments on this post · TrackBack URL

Pridať komentár