Eva Veselovská: Medieval Church Music Sources from the Territory of Slovakia slovak

Posted in Musicology, Tempus Adventus April 21, 2010 at 6:01 AM

Historical works of monodic liturgical music from the territory of Slovakia represent valuable source material, thanks to which we can reconstruct medieval music culture of our area. There have been preserved only a little number of the complete manuscripts in Slovakia. The majority of the codices originate in the 14th–15th centuries.

Manuscripts of the Former Chapter Library in Bratislava.

The Bratislava Missal I from the former Bratislava´s Chapter library (before 1341, today Bratislava Town Archive EC Lad. 3, EL 18, EC Lad. 1/21, Bratislava City Museum A/9, Spolok sv. Vojtecha (St. Vojtech’s Association) in Trnava; Bratislava Notated Missal, in the central-European area known as Missale Notatum Strigoniense) is one of the most important medieval musical works from the territory of Slovakia. The place of the manuscript’s origin was presumably Esztergom – the main church centre of the medieval Hungary. From the second third of the 14th century was the missal used in Bratislava. The mass chants repertory presents the Esztergom musical and also liturgical tradition. It holds exceptional position in the mass liturgy history, because it is the oldest, nearly completely preserved item of the mass monodic chants in the medieval Hungary.

From the former Bratislava’s chapter library also comes the four of Bratislava antiphonaries from the 15th century. The Bratislava Antiphonary I (Bratislava Town Archive EC Lad.4), the two-volume Bratislava Antiphonary IIa and IIb (Bratislava Town Archive EC Lad. 4, Slovak National Archive 4, Bratislava Town Museum A/49), the Bratislava Antiphonary III (Bratislava Town Archive EC Lad. 6), the Bratislava Antiphonary IV (Slovak National Archive 2, Bratislava Town Archive EC Lad.2/47) were created by professional local notators – scribes. Provenance affiliation of individual antiphonaries determined mostly the fact, to what extent were pursued the selection and arrangement of the liturgical chants of certain local rite or tradition. For many centuries the Bratislava Chapter as important church institution held the tradition from the main medieval Hungary church centre – Esztergom. Medieval churches in Bratislava followed the Esztergom archdiocese liturgical and also musical praxis. The Bratislava antiphonaries I, IIa and IIb, III and IV document the Esztergom liturgical tradition very precisely. Codicological parameters concerning the script, the illuminations and the used type of notation indicate signs of autonomy.

The Bratislava antiphonary IV is one of the most important notated medieval period sources from our territory. Together with the Bratislava Antiphonary I it contains the most authentic form of the yearly office chants praxis in the Bratislava Chapter. It preserves liturgical and musical practice of the most important medieval Hungary church centre – Esztergom. The antiphonary was created for the needs of the Bratislava Chapter, where it was used for a long period. Numerous inscribed notational and scribal notices from the 16th and even from the beginning of the 17th century (unfolded titles of feasts, Sundays, chants and the like) prove it. The Bratislava Antiphonary IV together with the Bratislava Antiphonary I makes a couple of important sources of the first half of the 15th century, which originated directly in the Bratislava Chapter’s scriptorium. The both antiphonaries record the melodic– liturgical tradition of the Esztergom rite in especially precise form (similarly as the Breviarium Zagrabiensae MR 67 from the end of the 13th century, Breviarium Notatum Strigoniense from the 13th century from the Strahov Premostratensian Library in Prague, the Istanbul Antiphonary – 1360/1370, the Pauline antiphonaries from the 15th century, printed normative Breviarium Strigoniense from 1484 etc.). The Bratislava antiphonary IV contains chants of the winter–spring period. Preserved have been a temporal and also a sanctoral.

The Bratislava antiphonary I contains office chants of the summer–autumn liturgical year’s part. It begins with the later written folio with Marian antiphons “Nigra sum sed formosa”, “Sancta est speciosa”, “Florens rosa”, “Salve regina”; main part of the codex follows: a temporal – from the sixth Easter Saturday to the feast In Dedicatione ecclesiae, then a sanctoral – from the feast “Iohannis ante portam Latinam” to the feast of St. Catherine followed by Commune sanctorum. At the end of the manuscript are invitatories. For study and comparative research are exceptionally important preserved notated offices on the feasts of the greatest Hungarian saints and patrons of Bratislava’s churches – St. Ladislaus, St. Stephen the King, St. Andrew and Benedict, St. Margaret, St. Lawrence, St. Emmeram, St. Adalbert (Translatio), St. Martin, St. Elisabeth of Hungary. Great part of the codex is dedicated to Marian feasts – Visitatio BMV, Assumptio BMV, Commemoratio BMV, In Nativitate Sanctae Mariae virginis.

The Bratislava Antiphonary IIa and IIb were created during 1487–1488 on the initiative of the Bratislava chapter’s canon Ján Han, probably in St. Martin’s Cathedral scriptorium. Its illuminator was an artist, influenced by the Salzburg works from Ulrich Schreier´s circle. The Bratislava Antiphonary IIb contains chants for winter–spring part of the liturgical year. The Bratislava Antiphonary IIa continues with chants of the summer–autumn period. Both codices have a temporal and also a sanctoral, whereas the sanctoral of the Bratislava Antiphonary IIa with the feasts of Hungarian saints was almost completely damaged. Melodic variants of the Bratislava Antiphonary IIa correspond with the Esztergom liturgical tradition, preserved in the Bratislava Antiphonary I. However, the Bratislava Antiphonary IIb diverges slightly from this melodic area and it is directed to rather peripheral melodic variants.

The Bratislava Antiphonary III from the end of the 15th century is an important source of the medieval Hungary chief codices group. It is considered to be one of the Buda scriptorium’s manuscripts. Some fragments of the Bratislava Antiphonary III (21 folios) have been found in the inheritance of Nándor Knauz, while they were marked by Esztergom archive´s signatures. Presently are deposited in the National Széchény Library in Budapest (A 23/III, V). With its liturgical and musical content does not diff er from the codices used in Bratislava, which codified the Esztergom tradition extremely precisely. Melodic variants of the antiphonary are almost identical with the Esztergom Antiphonary (Mss. I. 3) from the Main Diocese Library in Esztergom. The Bratislava Antiphonary III contains office chants of the winter-spring and the summer–autumn part of the liturgical year (temporal) without the sanctoral chants. The codex has been preserved considerably damaged. The introduction is missing parts with the chants of the entire advent period as well as the part of the Christmas office chants (The Feast of the Nativity, Nativity octave antiphons, the first vespers and the introductory part of the matins from the feast of St. Stephen, the Martyr).

The Spiš Chapter´s Manuscripts.

In the Spiš diocese archive in the Spiš Chapter have been preserved two medieval notated codices. The Spiš Gradual by George of Kežmarok (1426, Ms.Mus.No.1) and the Spiš Antiphonary (Ms.Mus. No.2), which are from the 15th century. Both codices belonged to the oldest library collection and are still deposited in the original place.

The Gradual was made for the Church of St. Martin in the Spiš Chapter. It was finished on the feast of the Holy Trinity, on Saturday 25 May 1426 to order of the Spiš provost George from Kežmarok. It begins with mass chants of the 4th Lent week. Initial 62 folios from the manuscript are missing. A temporal ends with the 21st Sunday in Ordinary Time, then follow a sanctoral and Commune sanctorum. Last part of the codex contains sequences (68, 6 sequences are of the Hungarian provenance). Liturgy of the codex documents the Spiš regional tradition, where besides Czech (south German) and Esztergom liturgy, influence of Polish sources can be found. According to palaeographic analysis the Spiš Antiphonary was created in the third quarter of the 15th century. It was the second part of the originally two-volume codex. It contains liturgical chants for summer-autumn period of the liturgical year (Pars Aestivalis, a temporal and also a sanctoral). Esztergom (Hungarian) liturgical tradition had crucial influence on the repertory and structure of the antiphonary’s office forms, with numerous individual elements, since the tradition was transformed many times. In this context we can speak about the typical Spiš liturgical tradition, which made a peripheral variation to the central Esztergom rite.

Eva Veselovská
Translation: Lucia Hrkútová

Pamiatky jednohlasnej liturgickej hudby z územia Slovenska predstavujú vzácny pramenný materiál, vďaka ktorému môžeme rekonštruovať stredovekú hudobnú kultúru nášho územia. Na Slovensku sa zachoval veľmi malý počet kompletných rukopisov. Väčšina kódexov pochádza z časového obdobia 14. – 15. storočia.

Rukopisy bývalej Kapitulskej knižnice v Bratislave.

Bratislavský misál I z bývalej Kapitulskej knižnice v Bratislave (pred r. 1341, dnes Archív mesta Bratislavy EC Lad. 3, EL 18, EC Lad. 1/21, Múzeum mesta hl.mesta SR Bratislavy A/9, Spolok sv. Vojtecha v Trnave; v slovenskej muzikologickej literatúre nazývaný Bratislavský notovaný misál, v stredoeurópskom priestore známy ako Missale Notatum Strigoniense) patrí medzi najvýznamnejšie stredoveké hudobné pamiatky z územia Slovenska. Miestom vzniku rukopisu bol pravdepodobne okruh hlavného cirkevného centra stredovekého Uhorska – Ostrihomu. Od druhej tretiny 14. storočia bol misál používaný v Bratislave. Repertoár omšových spevov prezentuje ostrihomskú hudobnú i liturgickú tradíciu. V dejinách omšovej liturgie zastáva mimoriadne miesto, lebo je najstaršou takmer úplne zachovanou pamiatkou omšového jednohlasu zo stredovekého Uhorska.

Z bývalej knižnice Bratislavskej kapituly pochádza aj štvorica bratislavských antifonárov z 15. storočia. Bratislavský antifonár I (Archív mesta Bratislavy EC Lad.4) dvojzväzkový Bratislavský antifonár IIa a IIb (Archív mesta Bratislavy EC Lad. 4, Slovenský národný archív 4, Múzeum mesta Bratislavy A/49), Bratislavský antifonár III (Archív mesta Bratislavy EC Lad. 6), Bratislavský antifonár IV (Slovenský národný archív 2, Archív mesta Bratislavy EC Lad.2/47) boli vytvorené domácimi profesionálnymi notátormi – skriptormi. Provenienčné zaradenie jednotlivých antifonárov určoval predovšetkým fakt, do akej miery sledovali výber a zoradenie liturgických spevov určitého lokálneho rítu alebo miestnej tradície. Bratislavská kapitula ako dôležitá cirkevná inštitúcia bola dlhé stáročia nositeľkou tradície z hlavného cirkevného centra stredovekého Uhorska – z Ostrihomu. Stredoveké kostoly Bratislavy sledovali prax ostrihomskej arcidiecézy po liturgickej i hudobnej stránke. Bratislavské antifonáre I, IIa a IIb, III a IV dokumentujú ostrihomskú liturgickú tradíciu v mimoriadne presnej podobe. Znaky samostatnosti  naznačujú kodikologické parametre, týkajúce sa skriptúry, iluminácií a používaného notového písma.

Bratislavský antifonár IV je jedným z najdôležitejších notovaných prameňov obdobia stredoveku z nášho územia. Spolu s Bratislavským antifonárom I obsahuje najautentickejšiu podobu celoročnej praxe ofíciových spevov kolegiátnej kapituly v Bratislave. Konzervuje liturgicko – hudobné zvyklosti najdôležitejšieho cirkevného centra stredovekého Uhorska – Ostrihomu. Antifonár vznikol pre potreby bratislavskej kapituly, kde bol dlhodobo používaný. Dokazujú to početné prípisky notácie i písma z priebehu 16. a dokonca aj začiatku 17. storočia (rozpísané názvy sviatkov, nediel, spevov a pod.). Bratislavský antifonár IV vytvára spolu s Bratislavským antifonárom I dvojicu významných prameňov prvej polovice 15. storočia, ktoré vznikli priamo v bratislavskej kapitulskej skriptorskej dielni. Oba antifonáre zachytávajú melodicko-liturgickú tradíciu ostrihomského rítu v mimoriadne presnej podobe (podobne ako Breviarium Zagrabiensae MR 67 z konca 13.storočia, Breviarium Notatum Strigoniense z 13.storočia zo Strahovskej premonštrátskej knižnicev Prahe, Istanbulský antifonár – 1360/1370, paulínske antifonáre 15.storočia, tlačený normatívny Breviarium Strigoniense z roku 1484 atď.). Bratislavský antifonár IV obsahuje spevy zimno – jarného obdobia. Zachovaný je temporál i sanktorál

Bratislavský antifonár I obsahuje ofíciové spevy letno — jesennej časti liturgického roka. Začína pripísaným fóliom s mariánskymi antifónami Nigra sum sed formosa”, ”Sancta est speciosa”, ”Florens rosa”, ”Salve regina”, nasleduje hlavná časť kódexu: temporál — od šiestej veľkonočnej soboty po sviatok In Dedicatione ecclesiae, ďalej sanktorál — od sviatku ”Iohannis ante portam Latinam” po sviatok sv. Kataríny a nasleduje Commune sanctorum. Na konci rukopisu sú uvedené invitatória. Pre štúdium a porovnávací výskum sú mimoriadne dôležité zachované notované ofíciá na sviatky najväčších uhorských svätcov a patrónov bratislavských kostolov — sv. Ladislava, sv. Štefana kráľa, sv. Ondreja a Benedikta, sv. Margity, sv. Vavrinca, sv. Emeráma, sv. Vojtecha (Translatio), sv. Martina, sv. Alžbety. Veľký priestor je v kódexe venovaný mariánskym sviatkom — Visitatio BMV, Assumptio BMV, Commemoratio BMV, In Nativitate Sanctae Mariae virginis.

Bratislavský antifonár IIa a IIb bol vyhotovený v rozmedzí rokov 1487 — 1488 na podnet kanonika bratislavskej kapituly Jána Hana pravdepodobne v skriptóriu Dómu sv. Martina. Jeho iluminátorom bol umelec, ovplyvnený salzburskými prácami z okruhu Ulricha Schreiera. Bratislavský antifonár IIb obsahuje spevy na zimno — jarnú časť cirkevného roka. Bratislavský antifonár IIa pokračuje spevmi letno — jesenného obdobia. Oba kódexy majú temporál i sanktorál, pričom sanktorál Bratislavského antifonára IIa so sviatkami uhorských svätcov bol takmer úplne zničený. Melodické varianty Bratislavského antifonára IIa súhlasia s ostrihomskou liturgickou tradíciou, zachovanou v Bratislavskom antifonári I. Bratislavský antifonár IIb sa ale z tohoto melodického priestoru mierne odkláňa a smeruje skôr k periférnym melodickým variantom.

Bratislavský antifonár III z konca 15. storočia je dôležitým prameňom skupiny centrálnych kódexov stredovekého Uhorska. Je zaraďovaný medzi rukopisy, pochádzajúce z budínskeho skriptória. Niektoré fragmenty Bratislavského antifonára III (21 fólií) sa nachádzali v pozostalosti Nándora Knauza, pričom boli označené signatúrami ostrihomského archívu. Dnes sú uložené v Národnej Széchényiho knižnici v Budapešti (A 23/III, V). Svojím liturgickým a hudobným obsahom sa neodlišuje od kódexov používaných v Bratislave, ktoré kodifikovali ostrihomskú tradíciu v mimoriadne presnej podobe. Melodické varianty antifonára takmer úplne súhlasia s Ostrihomským antifonárom (Mss. I. 3) z Hlavnej diecéznej knižnice v Ostrihome. Bratislavský antifonár III obsahuje ofíciové spevy zimno – jarnej a letno — jesennej časti liturgického roka (temporál ) bez spevov sanktorálu. Kódex sa zachoval v značne poškodenom stave. V úvode chýbajú zložky so spevmi celého adventného obdobia a časť spevov vianočného obdobia (sviatok Narodenia Pána, antifóny z oktávy Narodenia Pána, prvé vešpery a úvodná časť matutína zo sviatku sv. Štefana mučeníka).

Rukopisy Spišskej Kapituly.

V Spišskom diecéznom archíve v Spišskej Kapitule sa zachovali dva stredoveké notované kódexy. Spišský graduál Juraja z Kežmarku (1426, Ms.Mus.No.1) Spišský antifonár (Ms.Mus.No.2) pochádzajú z 15. storočia. Oba kódexy patrili do najstaršieho fondu knižnice a dodnes sú uchovávané na pôvodnom mieste.

Graduál bol vytvorený pre Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule. Bol dokončený na slávnosť Najsvätejšej Trojice, v sobotu 25. mája v r. 1426 na objednávku spišského prepošta Juraja z Kežmarku. Začína omšovými spevmi 4. pôstneho týždňa. Úvodných 62 fólií z rukopisu chýba. Temporál končí XXI. Nedeľou v období cez rok, nasleduje sanktorál a Commune sanctorum. Na záver sú v rukopise uvedené sekvencie (68, 6 sekvencií je uhorskej proveniencie). Liturgia kódexu dokumentuje spišskú regionálnu tradíciu, v ktorej sa okrem prvkov českej (juhonemeckej) a ostrihomskej liturgie, objavujú vplyvy z poľských prameňov.

Podľa paleografickej analýzy vznikol Spišský antifonár v tretej štvrtine 15. storočia. Bol druhou časťou kódexu, ktorý bol pôvodne dvojdielny. Obsahuje liturgické spevy na letno – jesenné obdobie cirkevného roka (Pars Aestivalis, Temporál aj Sanktorál). Na repertoár a stavbu ofíciových formulárov antifonára mala rozhodujúci vplyv ostrihomská (uhorská) liturgická tradícia, pričom bola početne transformovaná, o čom svedčia početné individuálne prvky. V tejto súvislosti možno hovoriť o typickej spišskej liturgickej tradícií, ktorá bola periférnou obmenou centrálneho ostrihomského rítu.

RSS feed for comments on this post · TrackBack URL

Leave a Comment